Michaela Klimanová Trizuljaková

narozena: 7. 6. 1951
studia: soukromá u prof. Alexandra Trizuljaka
adresa: Na Kalvárii 13, 811 04 Bratislava

Mikulov na Morave je pre mňa miesto, kam chodím veľmi rada už veľa veľa rokov… Keď myslím na Mikulov, pociťujem vždy akési rozrušenie a mám potrebu používať silné slová ako: „Ja tak veľmi milujem toto miesto…“
Tohoročné stretnutie s Mikulovom a ľuďmi v ňom prebiehalo pre mňa ako zvyčajne. Nadšenie od prvej chvíle po príchode pretrváva vo mne až do poslednej chvíľe.
Zahájenie sympozia v záhradách a arkádach Mikulovského zámku...
Vnímam zvláštny magický pocit miest, po ktorých kráčam… So zvláštnym vnútornym rozochvením vnímam priateľské a ústretové prijatie ľuďmi, s ktorými budem teraz na pár tyždňov spolupracovať, s mojimi dávnymi aj novými priateľmi.
Môj život v Mikulove sa počas výtvarnej "dielne" odohrával v trojúholníku medzi ateliérom na zámku, našim skromným bývaním v „dome umelcov“ a mojim provizórne improvizovaným grafickým štúdiom v RAP-e. Všetky tri body tohoto trojúholníku sú situované na rôznych častiach hradného kopca, a tak som sa mala šancu každučký deň kochat pôvabom historických striech, veží, brán, Kozieho hrádku, Mikulovského hradu, synagógy, mikulovských uličiek…
To všetko lemované oranžovým kotoneastrom, ktorý už v tomto horúcom lete pomaly ohlasuje, že jeseň chystá svoj príchod…
Nádherné vyhliadky, ktoré sa menia každým krokom. Úsvity a západy slnka, hradné brány, dlažba v daždi, rose, za ranného svetla, alebo v romantickom osvetlení lámp…
Okrem toho, že Mikulov na Morave je nádherne miesto na zemeguli, je plný ľudí… Priateľské stretnutia s mojimi starými aj novými známymi. Ochota a ústretovosť, priateľská atmosféra a pohoda… Posedenia na zámku a vo všetkých možných mikulovských krčmičkách…
Nakoniec, nedá sa to opísať slovami… A tak som sa pokúsila nejako to dostať do mojej práce… Bolo to jednoduché…
Pocta miestam, po ktorých som kráčala…
Pocta ľuďom, ktorí na kratší alebo dlhší čas vstúpili do môjho života a zanechali v ňom svoju stopu…
Pocta ľuďom, s ktorými som tie nádherné letné dni prežívala….
Pocta ľuďom, bez pomoci ktorých by nebolo sympózium a nakoniec ani táto moja práca….
Čas v Mikulove ubehol rýchlo, rýchlejšie akoby som si želala...
Častokrát ma napadlo známe Faustovské prianie: „Postoj chvíľa, si taká krásna“.
Všetko končí, aj nádherné chvíle v Mikulove…
Posledný večerný koncert na zámku, posledné prípravy, vernisáž prác…
A odchod je taký ťažký... Ešte posledné posedenie s kolegami výtvarníkmi v jednej z množstva pôvabných mikulovských záhradných krčmičiek…
Ešte na nejaký čas odložiť moment odchodu…
Pobudnúť ešte krátku chvíľku…
Teraz už som doma, hodená späť do reality a víru života a nemám ani čas napísať tento text do katalógu…
V náročných chvíľach môjho života, ktorých je viac než dosť, spomienka na čas v Mikulove funguje ako taká malá, tajná zásoba energie a pohody.
Je tu táto spomienka a…
...túžba vrátiť sa…

Michaela Klimanová Trizuljaková

 

Mikulovské výtvarné sypozium 2000

22. 7. – 26. 8. 2000

• Tomáš Císařovský
• Zdeněk Halla
• Milan Kunc
• Libor Lípa - kurátor
• Michaela Klimanová Trizuljaková - host RMM
• Ondřej Kohout - host produkce
• Tereza Brichtová Pirščová - student

• Fakta
• Teoretik ročníku
• Partneři MVS
• Seznam děl
• Fotoreportáž
• Napsali o ročníku
• Katalog (pdf)